projekty | Most Apollo
Most Apollo
Projekt mosta má dlhú históriu a lokalita premostenia bola stanovená s minimálnymi zmenami už v r.1976 s perspektívou začatia stavebných prác v r.2000. Pre umiestnenie mosta bola vhodná málo zastavaná a nerozvinutá oblasť na ľavom brehu ako aj rovina na petržalskej strane. Pre rozvoj Bratislavy má most strategický význam.

Prieskum súčasnej dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na komunikáciách do r. 2035 v hl. meste potvrdili nevyhnutnosť nového premostenia. Je predpoklad, že v r. 2010 v prípade nerealizácie mosta by sa stala doprava úplne neúnosnou, tzn. preťaženosť komunikácií, kolapsy na križovatkách, častá nehodovosť, zvýšenie exhalátov a hluku atď.

Ľavo brežná strana mostu vchádza na Košickú a priľahlé ulice a je relatívne pevná. Na petržalskej strane sa mestský dopravný systém drží križovatky s nájazdmi na východo-západný diaľničný systém od svojho vybudovania, s prispôsobením na mostné prístupy na južnej strane.

Most Apollo je umiestnený medzi Starým a Prístavným mostom. Vybratá lokalita umožnila takmer kolmého premostenia rieky, čím sa dosiahlo najkratšie možné mostné pole. Nové spojenie nadväzuje na existujúce dopravné systémy na obidvoch koncoch. Most Apollo sa stáva príťažlivým objektom v panoráme mesta svojím tvarovým riešením, farebnosťou použitých materiálov a po zotmení efektným osvetlením. Jeho celková dĺžka spolu s estakádami je 854 m a šírka 32 m. Koryto Dunaja, ktoré je široké 300 m preklenuje oceľová konštrukcia dĺžky 231 m v tvare oblúka , ktorého výška je 36m. Hlavný mostný objekt je uložený na dvoch podperách, z ktorých jedna a to bližšie k petržalskej strane je osadená 40 m od brehu v koryte rieky. Dĺžka novovybudovanej komunikácie od napojenia na Dolnozemskú cestu cez most po križovatku Mlynské nivy - Košická - Prievozská je 1853 m.

Financovanie stavby bolo zabezpečené formou úveru od Európskej investičnej banky Luxemburg v objeme 45 mil. EUR a dofinancovaním zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov budúceho vlastníka. Model financovania bol odsúhlasený Uznesením vlády SR č.241 z 15.marca 2001. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 4,3 mld. Sk.

Piaty most cez Dunaj v súčasnosti pomáha riešiť vnútromestskú dopravu a zohráva veľkú spoločenskú úlohu ako mestotvorný prvok centra.
top:
print: